Dňa 23.7.2024 sa podarilo ako prvým Slovákom Martinovi Krasňanskému, Tomášovi Bučekovi, Michalovi Mikušincovi spolu s Františkom Buličkom z Česka vyliezť na ikonickú, najvyššie položenú vežu sveta, Trango Tower 6254 m.n.m. v pakistanskom Karakorame.
Na výstup zvolili cestu Gran Diedre Desplomado z roku 1987, ktorá mala doteraz len jedno opakovanie. Cesta je od prvovýstupcu Michela Piolu a vedie 1100 vysokou najprevisnutejšou prevažne západnou stenou. Nechajme už ale hovoriť chalanov:
“Aklimatizačné výstupy pod stenu do 5100 m.n.m. sa ukázali v rozbitom suťovisku skutočnou lahôdkou. To sme ešte netušili, že to je zároveň jedna z mála periód dobrého počasia. Nezvyčajné množstvo snehu pod nástupom s pravidelnými lavínami nás preverili o to viac.
Náš pôvodný zámer vybudovať tábor na úpätí steny neprichádzal v úvahu. Prvý tábor sa nám podarilo postaviť v 2. dĺžke. Po 3 dňoch a pomalom progrese po 6. dĺžku v zlom počasí s predpoveďou periódy hustého sneženia sme zišli do base campu trochu zregenerovať a dať sa hlavne po dokopy najmä po úvodných ťažkých vynáškach. V kempe sme nakoniec hromžili aj so Španielmi a Talianom, ktorí zišli tiež, lebo nakoniec sa zlá predpoveď nenaplnila a počasie bolo krásne.
Ďalší pokus už bol na 10 dní, kedy sme sa na predpovede už nespoliehali a snažili sa využiť aj to minimum dobrého počasia na výstup. Každodenné ranné mrazy, západná orientácia steny a takmer pravidelné zlé počasie od obeda zastavil naše pokusy o voľné prelezy niekde v polovici steny.
Ale všetko zlé je na niečo dobré, lebo sme nemuseli ťahať vodu stenou a dokázali sa presunúť s tábormi postupne vyššie na čerstvé snehové police v 6., 10. a 14. dĺžke.
Horná, takmer 500m štítová stena a preklopenie sa do južnej steny bola psychická vzpruha a zároveň neuveriteľný estetický zážitok, akoby z iného sveta. Zvyšok steny sa nám podarilo kvôli zlým podmienkam preliezť už len AF, alebo technicky. Fantastické a obdivuhodné nebolo len samotné lezenie, ale aj dĺžky, keď iba dve boli kratšie ako 50m.
Napriek všetkému ani jedeného z nás nenapadlo ustúpiť (teda nahlas to nikto nepovedal ) a 23.7.2024 sa nám neskoro večer podarilo konečne pozrieť do tmy na opačnej strane veže.
13. deň sme si už len vychutnali posledné momenty v portaledgoch a mazali dole. Teda no až tak rýchle to nebolo, ale nakoniec sme sa dočkali aj uvítacieho ohňostroja a hostiny v základnom tábore.
Čísla na záver, ktoré moc nepovedia 7b+ A3, celkovo 13 dní v stene. Prvý výstup v roku 2024. Únava 10 z 10, spokojnosť 11 z 10 .
Ďakujeme SHS JAMES za dôveru, podporu a pozitívnu energiu a hádam sme urobili radosť nielen sebe, ale trošku aj doma všetkým, ktorí nám držali palce. Pozdravujeme z Pakistanu!“