Na prelome letných mesiacov, sme vyrazili na Česko-slovenský ženský horolezecký zraz do Českého raja. Lezenie na pieskovci v „Skaláku“ je špecifické a tak nás bola len hŕstka. Pieskovcové veže sú zasadené v malebnom prostredí a lezenie na nich vyžaduje určitú dávku odvahy, skúsenosti a hlavne pokory. Čísla sú len orientačné, treba poznať históriu, pobudnúť tam istý čas, chodiť do krčmy – samozrejme s motívom získať informácie, splynúť s miestnym koloritom alebo si nájsť miestneho znalca.
My sme mali na spoznávanie 4 dni s biednou predpoveďou počasia. Po daždi sa totiž na tomto mäkkom a solivom piesku liezť nesmie 48, niektorí dokonca hovoria, že až 72 hodín. Nakoniec sme liezli v Skaláku 2 dni a po daždivej sobote sme pred odchodom stihli ešte zaliezť na Suchých skalách, „Suškách“, kde je pieskovec o niečo tvrdší. Každý deň bolo s kým liezť, každý deň sme mali so sebou niekoho, kto sa v miestnych skalách vyznal a dával nám rady a staral sa, aby sme sa nezapráskali. Popod veže sme chodili so zaklonenými hlavami ale pod nástupom sme ich pokorne skláňali. Kto chcel „vyvádět“ mal čo, kto si netrúfal, mal s kým. Večer príjemné rozhovory, stretnutia, nové priateľstvá, stretnutie generácií, gitary, basa, lezecké básničky a pesničky, spev do rána…. čo viac si človek môže priať.
Treba povedať, že zážitok to bol veľmi intenzívny a nielen ten lezecký. České lezkyne, na čele s organizátorkami vytvorili perfektnú atmosféru plnú pohody a dobrej nálady a mám pocit, že zapadli všetci. Počas celého výjazdu nebol jediný zádrhel…. no proste boli sme do bodky ako v RAJI.
PS: Ďakujem všetkým ženským s ktorými som si mohla zaliezť, stretnúť sa a stráviť krásne 4 dni. Chcela by som špeciálne poďakovať niekomu, ale neviem sa rozhodnúť komu, pretože každý ženský originál sa niečím pričinil k dotvoreniu atmosféry. Ďakujem a teším sa o rok na ďalšiu skvelú akciu.
Viac v najbližšom Horolezcovi.
text: Anna Lineková
