Osadzovanie pevných istení do skaly

Od doby prvého osadenia istiaceho bodu, či skôr postupového bodu, do umelo vyvŕtanej diery v skalnom teréne prešlo mnoho rokov. Horolezectvo a skalolezenie je dnes v každom smere na omnoho vyššej úrovni ako v minulosti. Platí to samozrejme aj o osadzovaní pevných istiacich bodov. Z vývoja osadzovania pevného istenia jednoznačne vyplýva snaha o vytvorenie čo najideálnejšieho istiaceho bodu, t. j. vysoká pevnosť, dlhá životnosť – čiže bude mať vysokú odolnosť voči korózii a rôznym nepriaznivým mechanickým vplyvom, nevynímajúc bezpečnú a pohodlnú manipuláciu.

V súčasnosti je k dispozícii niekoľko typov expanzných skôb a takisto borhákov a lepidiel, z ktorých máme možnosť vybrať tie, ktoré budú po odbornom osadení spĺňať podmienky ideálneho pevného istiaceho bodu. I keď táto možnosť tu je už niekoľko rokov, stav mnohých pevných istiacich bodov či už v skalných oblastiach, alebo v horách je alarmujúci. Za posledné roky sa zvýšil počet prípadov uvoľnených a vypadávajúcich expanzných skôb, točiacich sa lepených borhákov a pádov v dôsledku vytrhnutia pevného istiaceho bodu. Táto situácia nie je len v slovenských horách a skalných oblastiach, ale je obdobná aj v iných krajinách ako vyplýva aj z materiálov vydaných sekciou bezpečnostného výskumu DAV, v novembri 2007. Medzi iným otestovali rôzne systémy expanzných skôb, borhákov a lepidiel, ktorých výsledky sú prevzaté a použité v tomto materiáli.

Metodicko-bezpečnostná komisia (MBK) Jamesu sa touto problematikou naposledy zaoberala v roku 2002 a materiál o osadzovaní pevných istiacich bodov do vŕtaných dier vyšiel v Jamesáku č.: 5 / 2002 pod názvom „Vŕtame, lepíme“. Keďže sa kvalita osadených pevných istení v mnohých našich skalných a horských oblastiach vôbec nezmenila opätovne sa k tomuto problému vraciame.